• Už viac ako dvadsať rokov počúvam rôzne verzie vysvetľovania príčin rozpadu Československa. Niekedy rovno z prvej ruky. Napríklad o kompromitujúcich materiáloch, ktoré si po vojne odniesli tajné služby a využili ich potom pri budovaní agentúrnej siete. Najmä Sovieti konali veľmi efektívne, keďže to spájali s vydieraním, mučením, zatváraním ľudí na vazalskom území. Domáci kolaboranti im pritom snaživo pomáhali. Dodnes sa stretávam s príbehmi listov a depeší, ktoré putovali z ich ústredného výboru komunistov k tomu nášmu. S príbehmi o udavačoch, o bedniach peňazí určených na financovanie tajných operácií alebo rezidentúr. Aj časť povojnovej slovenskej emigrácie v sebe živila ducha separatizmu. Ich činnosť bolo vidieť a cítiť ihneď po novembri 1989. Akurát oni hovorili o suverenite, sebaurčení, svojbytnosti… o skvelej vojnovej Slovenskej republike a statočnom prezidentovi Tisovi. A potom tu boli jednotlivci, zaťažení osobnými deliktami, traumami, ambíciami, osobnostnými poruchami, víziami, túžbami, snami, predsudkami, národoveckým entuziazmom, hrabivosťou, mesianistickou posadnusťou, vierou všakovakou a tiež dobrými úmyslami, ktorí sa viezli na vlne zmeny politického systému a transformácie spoločnosti. Rozpad Československa dnes považujú za svoj osobný príspevok k šťastnej budúcnosti Slovákov.

    Tajné služby nie sú nejaké autonómne inštitúcie. Pracovali na zákazku vlád a v ich záujme. Oslabený stredoeurópsky priestor vyhovoval Sovietom a neskôr Rusom. Nenásilná zmena režimu zodpovedala aktuálnej geopolitickej situácii, predovšetkým globálnej dominancii USA. Áno, nenásilná zmena režimu vyhovovala aj záujmom podstatnej časti domácich elít. Bez súčinnosti médií, chýb politikov, ktorí si rozpad Československa nepriali, a roztrasenej postkomunistickej arény by to však nešlo. Čiže, zásluhy o rozpad Československa sú symetricky rozdelené medzi aktérov všetkých farieb a záujmov.

    Neverím konšpiračným teóriám, pretože zakrývajú podstatné – svet, v ktorom žijeme, sme si sami formovali, a nie nejaká tajuplná moc v úzadí. Smrdí to? Náš problém! Tisíce rôznych príbehov, záujmov, náhod, cielených rozhodnutí, konšpirácií, dezinformácií a improvizácií spoluutváralo príbeh rozpadu Československa. A podobne ako príbehy iných dejinných udalostí, má aj tento toľko možných výkladov, koľko je vykladačov. Nesporný je jedine fakt, že Československo neexistuje. To, že ľudová mytológia potrebuje tento fakt dotvoriť do podoby heroického mýtu, patrí k veci. Netreba sa tým vzrušovať, pokiaľ pritom nevybuchujú negatívne emócie, národnostná, etnická a náboženská nenávisť a pokiaľ si vykladači histórie pritom príliš nevymýšľajú. A pokiaľ moc bude demokratická.

    rozpad
    ——————————-

    Líbí se ti tento článek? Přidej ho na Top Články

    Posted by Věra Tydlitátová @ 6:00

  • Comments are closed.

 

Říjen 2017
P Ú S Č P S N
« Lis    
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031  

Archivy